Doprava zadarmo pre objednávky nad 50,00 €.
Lepenie je jednou z technológií spájania materiálov. Rovnako ako iné technológie má svoje pravidlá, výhody a úskalia. Predtým, ako sa pustíte do lepenia, odporúčame vám prečítať si niekoľko rád a postrehov z našich dlhoročných skúseností, ktoré vám môžu pomôcť v tomto procese.
Už v minulom storočí boli prírodné materiály používané na lepenie postupne nahradené modernými priemyselnými výrobkami. Prvé lepidlo značky UHU bolo uvedené na trh v 30. rokoch 20. storočia a vyrába sa dodnes (UHU Alleskleber). V druhej polovici minulého storočia sme sa ešte mohli stretnúť s prírodnými materiálmi, ale dnes sú tieto materiály v bežnej praxi zriedkavé (používajú sa napríklad pri reštaurovaní historického nábytku). Nahradil ich rad moderných výrobkov, ktoré sa vyrábajú po celom svete.
Dnešná ponuka lepidiel a tmelov je veľmi široká a niekedy je ťažké sa v nej orientovať. Pred výberom vhodného lepidla alebo tmelu je dôležité poznať niekoľko základných zákonitostí, ktoré nám pomôžu pri výbere správneho výrobku.
Je dôležité dodržiavať základné pravidlá a zákonitosti, bez ktorých by sme sa hneď na začiatku dopustili mnohých chýb. Lepenie je len jedným z viacerých spôsobov spájania materiálov. Tak ako sa nedá všetko zvárať, skrutkovať, pribíjať atď. k sebe, ani lepenie nie je spásou pri každej stavbe, oprave alebo rekonštrukcii. Musíme si uvedomiť, že lepené spoje majú najvyššiu pevnosť v ťahu a šmyku. Ohýbanie môže byť niekedy veľkým problémom. Napríklad spoj lepený dvojzložkovým epoxidovým lepidlom môže mať pevnosť v šmyku 300 kg/cm2. V ohybe je však takmer nulová.
Takéto namáhané spoje musia byť vystužené - pozri obrázok. Ďalšou možnosťou spevnenia je napr. prichytenie spoja.
Proces lepenia ovplyvňuje mnoho parametrov. Jedným z veľmi dôležitých parametrov je tzv. pracovná teplota. To znamená teplota, pri ktorej sa lepidlo pripravuje (spracováva) a následne lepí.
Väčšina komerčne dostupných lepidiel vyžaduje na spracovanie a lepenie izbovú teplotu. A to platí aj pre predmety, ktoré sa majú lepiť. Nie je vhodné lepiť predmet, ktorý bol umiestnený v zamrznutej garáži a ktorý sme si na lepenie priniesli do domu. Musíme ho nechať dosiahnuť rovnakú izbovú teplotu.
Ak napríklad lepíme tzv. kontaktným lepidlom, ktoré obsahuje rozpúšťadlo, toto sa pri nízkych teplotách neodparí v čase uvedenom v návode a lepený spoj nebude držať.
A čo epoxidy a iné dvojzložkové lepidlá? Ak zmiešate zložky týchto lepidiel pri nízkej teplote, napríklad 10 °C, lepidlo nebude správne fungovať. Nízka teplota neumožní správny priebeh chemickej reakcie v lepidle a výsledok bude žalostný.
Takzvané biele lepidlá na drevo sa budú správať rovnako. Okrem toho môžu počas mrazivých dní zamrznúť a tým sa znehodnotiť.
Iná situácia nastane, ak hovoríme o teplote, ktorú lepený spoj znesie. Bežné sú teploty od približne -30 °C do +100 °C. Niektoré lepidlá, najmä epoxidové, majú hornú hranicu viac ako 100 °C, ale nevydržia liatinový kotol alebo sporák, výfukové potrubie za motorom atď. Takéto lepidlá existujú, ale nie v bežnej obchodnej sieti.
Existujú výnimky, ako je uvedené v článku o epoxidových lepidlách (ALTECO Epoxy Putty), lepidlách modernej generácie (BISON Max Repair) a montážnych lepidlách (BISON Poly Max).
Ak poznáme princíp vytvrdzovania lepidiel a dokážeme jednotlivé lepidlá zaradiť do skupín podľa ich vytvrdzovania, uľahčí nám to výber správneho lepidla a v konečnom dôsledku zaručí správny výsledok procesu lepenia.
Lepidlá možno rozdeliť do dvoch základných kategórií podľa spôsobu vytvrdzovania:
Tieto vlastnosti sú veľmi dôležité pri výbere správneho typu lepidla pre konkrétny lepený spoj. V praxi sa môžeme stretnúť s lepením širokej škály bežných materiálov - plastov, kože, gumy, korku, polystyrénu, textílií, kameňa, mramoru, lepenky a mnohých ďalších. Tieto materiály majú okrem iného jednu veľmi dôležitú vlastnosť na lepenie, a to nasiakavosť. V lepiacej praxi hovoríme, že materiály sú porézne alebo neporézne.
Táto vlastnosť je rozhodujúcim faktorom pri výbere typu lepidla a pri určovaní samotného procesu lepenia. Iné lepidlo volíme, ak lepíme dva savé materiály, iné lepidlo, ak sú oba materiály nesavé, alebo ak lepíme kombináciu týchto materiálov. Absorpčné materiály (drevo, papier, textil, kameň atď.) umožňujú odparovanie (a čiastočné nasiaknutie) rozpúšťadiel obsiahnutých v lepidle. Naopak, neabsorpčné materiály (kovy, polystyrén, plasty, sklo, pena atď.) neumožňujú odparovanie rozpúšťadiel. Ak sa použije nesprávny typ lepidla, výsledok môže byť katastrofálny.
Príprava alebo úprava povrchu materiálov pred lepením je nevyhnutná pre úspešné vytvorenie funkčného lepeného spoja. Ak túto časť procesu lepenia podceníme, môžeme byť s celkovým výsledkom veľmi nespokojní.
Väčšina návodov na aplikáciu lepidla obsahuje vzorec:
"lepené časti musia byť čisté, suché a odmastené".
Splnenie prvých dvoch podmienok nám zvyčajne nespôsobuje žiadne problémy. Horšie je to s odmasťovaním.
Odmasťovanie vykonané nesprávnym výrobkom môže znížiť pevnosť lepeného spoja až o 70 %, a to je veľa.
Zabudnite na benzín a rozpúšťadlá farieb (riedidlá). Obsahujú mastné látky, ktoré povrch neodmasťujú, ale práve naopak. Ak ich nalejete na sklo a necháte odparovať, uvidíte farebné "olejové" škvrny.
Opäť nepoužívame čistiace prostriedky ako "JAR" - obsahujú mastné "ručné drhnúce prostriedky" a opäť ups.
Najuniverzálnejším a ľahko dostupným odmasťovačom je "čistý alkohol" (izopropylalkohol), na kovy potom acetón, perchlóretylén, nasleduje celý rad špeciálnych odmasťovačov (napr. MEK - metylétylketón, BISON Cleaner).
Pozor pri odmasťovaní plastov, tu sa odporúča vyskúšať agresivitu odmasťovadla na malej vzorke, aby nedošlo k poleptaniu plastu a lepený predmet sa tak neznehodnotil.
Návod na použitie lepidla je uvedený na obale, aby sme si ho mohli prečítať a riadiť sa ním. V prípade lepidiel odporúčame postupovať dvakrát. Nie je to to isté ako rozbaliť televízor, hneď ho vložiť do zásuvky a ísť ktovie kam.
Tieto dni sú veľmi hektické a to lepeniu neprospieva:
Ak sa v návode na použitie kontaktného lepidla uvádza "nechajte rozpúšťadlo 10 minút odparovať", výrobca si to určite nevymyslel a nemyslel tým 5 minút. Ak totiž počas kontaktného lepenia nenecháte odpariť celé (!) rozpúšťadlo, lepený spoj nebude držať - podrobnejšie je to opísané v článku o oprave obuvi.
Pred rozhodnutím o použití lepidla na opravu alebo výrobu je dôležité zvážiť, či je to vôbec možné. Či je proces lepenia tou správnou technológiou. Niekedy stačí doplniť proces lepenia inou podpornou metódou (vystuženie, podloženie, pripnutie, ...), ale niekedy to nie je možné. Aj lepenie má svoje limity.
Je dôležité dodržiavať základné pravidlá a zákonitosti lepenia, bez ktorých by sa hneď na začiatku urobilo veľa chýb. Lepenie je len jednou z viacerých metód spájania materiálov. Tak ako nemožno všetko zvárať, skrutkovať, pribíjať atď. k sebe, ani lepenie nie je spásou pre každú stavbu, opravu alebo rekonštrukciu.
Je potrebné mať na pamäti, že lepené spoje majú najvyššiu pevnosť v ťahu a šmyku. Ohýbanie môže byť niekedy veľkým problémom. Napríklad spoj lepený dvojzložkovým epoxidovým lepidlom môže mať pevnosť v šmyku 300 kg/cm2. V ohybe je však takmer nulová. Takéto namáhané spoje sa musia spevniť, napr. kolíkovaním alebo preplátovaním (viac v článku o lepení kovov).
Ukážkovým príkladom problémov s lepením materiálov je lepenie plastov. Existuje ich obrovské množstvo, tisíce druhov. A nie všetky sa dajú zlepiť. Niektoré plasty sa správajú, ako keby boli mastné. To znamená, že nezmáčajú povrch. Takže lepidlo k nim nepriľne a nedá sa vytvoriť dobrý spoj. Viac informácií o tejto problematike nájdete v článku o lepení plastov.
Pri kontaktnom lepení (BISON Kit, BISON Tix, BISON Montagekit,...) je pri kontaktnom lepení nenasiakavých (neporéznych) materiálov veľmi dôležité nechať odpariť všetko rozpúšťadlo z lepidla naneseného na oba lepené povrchy! Potom stačí lepené plochy spojiť a pevne pritlačiť - poklepať gumovou paličkou! Pri lepení žraloka na topánku si pokojne vlezte do topánky a položte váhu svojho tela na lepenú časť, potom topánku vyzujte a nechajte ju do druhého dňa. Hotovo!
Tam, kde je pri lepení potrebný tlak, môže spôsobiť spúšť s iným lepidlom.
Pri lepení dvojzložkovými lepidlami to tak nie je. Ak lepený spoj utiahneme celou silou vo zveráku, vytlačíme z neho všetko lepidlo a nebude mať čo držať.
